close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

1.Kapitola

11. prosince 2010 v 19:53 |  A small crime
8

Prvá kapitola je tu! :)
Krajina za oknami Rockfordského expresu rýchlo ubiehala. Zlievala sa do akéhosi rozmazaného obrazu jesennej krajiny. Draco Malfoy upieral svoj zrak práve na ten nezmyselný výjav za oknami. Celá krajina bola zaliata farebnými listami a on si až teraz z nechuťou uvedomil, že sedí vo vlaku , ktorý mieri priamo na Rockford. Doteraz mu to akosi nedochádzalo. Ešte aj dnes ráno, keď balil svoje veci do veľkého koženého kufru, nevedel prečo tak robí. Uškrnul sa. Aspoňže poriadne potrápi nervy svojho otca. Popravde si bol istý, že keď sa mu dostane pod ruku, tak jeho bledá hodvábna pokožka už nebude viac bledá a hodvábna. Predstava, že robí niečo proti vôli svojho otca ho napĺňala nevídanou radosťou. Hoci vedel, že by nemala. Nastalo obdobie, ktoré jeho otec nazýval "Obdobie Jeho veľkého návratu". Temný pán sa mal vrátiť. Uškrnul sa. Veľmi dobre vedel, že je to jedna veľká kravina. On sa už vrátil. Spolu s celou armádou jeho posluhovačov, medzi ktorých sám patril. Och, aká nevídaná česť.

Tento rok mal vymeškať. Mal sa usilovne pripravovať na svoju úlohu. Znova sa uškrnul. Zasrane veľká kravina! Jediné o čo jeho otcovi išlo, bola úplná kontrola nad svojím synom. A to sa samozrejme nedalo na škole, kde sa hľadaný Lucius Malfoy nemohol ani ukázať.
Celý čas čo strávil na Malfoy Manor za ním neustále niekto sliedil. Naozaj si mysleli, že si to nevšimne? Samozrejme, že jediné čo chce je slúžiť Temnému pánovi. Jeho ústa sa skrútili do akejsi podivnej grimasy. Slúžiť Temnému pánovi? Skôr si zachovať imunitu voči nemu. Lepšie byť sa strane tých, ktorý sú silnejší ako vy ako sa hrať na hrdinu a prísť o život, alebo o niečo viac. Napríklad o postavenie. To by ho skutočne zabilo.

Striaslo ho pri pomyslení na Pottera. Skutočne pochyboval, že armáda na čele s tým babrákom a jeho kamarátmi by dokázala poraziť temnú stranu. Nehovoriac o tom, že celé ministerstvo je skorumpované a len pár hlupákov, podobným Potterovi sa nedalo podplatiť. Nevedel sa dočkať, kedy konečne dorazia. Mal pocit, že dverami kupé sa vrúti jeho otec a na mieste ho prekľaje alebo rovno zabije. Striasol sa. Tento odporný pocit, ktorý cítil vždy, keď pomyslel na smrť sa mu hnusil. Z nejakého prazvláštneho dôvodu by mu to ani tak veľmi nevadilo. Zomrieť. Zamyslel sa nad tým. Zomrieť by mu určite nevadilo, pokiaľ by to bolo skutočne veľkolepé a teatrálne. Ale predstava toho, že by mal byť prekliaty v odpornom kupé svojím otcom sa zdala byť ešte odpornejšie ako skutočnosť, že by mu nevadilo vzdať sa svojho vlastného života. Prepána kráľa, je Malfoy! A jedinou prioritou v životoch Malfoyov je prežiť. Pretrel si unavené oči a otrávene sa zasmial. Musel sa kompletne zblázniť! Práve si uvedomil, ako veľmi sa teší na Rockford. Áno, Draco Malfoy sa sakra teší do školy!

S úškrnom sledoval svoj odraz v sklených výplniach dverí od kupé a perfektne učesané vlasy. Jeho úškrn však zamrzol v momente, keď uvidel prekvapenú tvár Grangerovej hľadiacu rovno naňho. Pár krát zažmurkal, aby sa uistil, že nezaspal a toto nie je len zlá nočná mora. Bohužiaľ nie, nie je. Grangerová tam stále tupo stála a cez sklenenú výplň pozerala na neho. Na jeden desivý okamih, ho napadlo, že možno chce vstúpiť a prisadnúť si, ale nakoniec sa rozhodol, že taká padnutá na hlavu asi nebude. Cítil sa trápne. Nikto jej nepovedal, že čumieť sa ľudí je neslušné? Stále prešľapovala na mieste a pozerala do vnútra kupé, tento krát nie na neho. Pozerala na cestovnú tašku a kabát, ktoré ležali na sedačke oproti. Prižmúril oči. Perfektné! Skutočne perfektné! Zaprisahal sa, že ak vstúpi tak ju prekľaje. Zhlboka sa nadýchol a prudko vydýchol práve vtedy, keď otvorila dvere dnu. Vstúpila a bez toho, aby sa čo i len na neho pozrela, si sadla, čo najďalej od neho. Aké smiešne.

°°°°°
Nemohla uveriť ako sa jej to mohlo stať. Prečo práve on? V tomto kupé bola prvá, ako sa opovážil si prisadnúť. Priam škrípala zubami. Keby sa toľko nevybavovala s Ginny a miesto toho sedela na svojom mieste, určite by si našiel nejakú inú osobu na otravovanie. Opatrne zdvihla zrak. V skutočnosti neotravoval. A čo ju skutočne prekvapilo, nezačal nejaký oplzlý rozhovor, ktorý by skončil jej urážaním a nasledovnou hádkou, prípadne použitím kliadieb. Odrazu mala sucho v ústach. Jediné, čo chcela urobiť bolo, pozbierať si veci a vypadnúť od neho čo najďalej. Ale boli tu hneď tri dôvody prečo nemohla. Po prvé by to bolo neslušné a bez ohľadu na to, či to je alebo nie je Malfoy jej rodičia ju vychovali dobre. Po druhé vlak je preplnený a pochybovala o tom, že by si našla voľné miesto. A popravde stáť v uličke celú cestu do Rockfordu sa jej naozaj nechcelo. A nakoniec po tretie. Ona tu bola prvá! On by sa mal pekne pozbierať a ísť preč. Po pár minútach napätia si vybrala knihu a začala čítať. Snáď s dávkou šťastia a pevných nervov to prežije. Ponorila sa medzi riadky a snažila sa zabudnúť na skutočnosť, že Malfoy ju vraždí pohľadom. Pár krát sa zhlboka nadýchla a snažila sa myslieť na obsah toho čo čítala, ale popravde ani nevedela o čom tá kniha je. Nedokázala sa dostať cez prvú stanu.

,,Máš nejaký problém?!" Zavrčala a odtrhla svoj pohľad od knihy a vrhla ho na Malfoya. Ten ešte väčšmi prižmúril oči a pokúšal sa ukľudniť.

,,Áno, mám problém." Odvrkol a Hermiona mala dojem, že zaškrípal zubami.
,,Tak si ho vyrieš a prestaň na mňa tak nepríčetne čumieť!" Hermiona sa vrátila ku svojej knihe s nádejou, že ju snáď poslúchne.

,, Rád by som, ale ty mi v tom prekážaš!" Hermiona opäť zodvihla svoj zrak a zamračila sa.
,, A smiem vedieť ako?" Pokračovala falošne sladkým hláskom. A sarkasticky sa usmiala.
,,Svojou existenciou!" Vyprskol.

,,Prosím, poslúž si ja ťa tu nedržím."Pozerali na seba. Jeden na druhého. Hermiona si bola skoro istá, že si pripravuje svoj prútik k použitiu.

,,Vypadni!"Odrazu zasyčal. Hermiona mala pocit, že zle počula.
,, Ja? Ty vypadni! Ja som tu bola prvá ak ti to nedošlo!" Hermionina tvár očervenela a musela sa krotiť aby po ňom, tú knihu, ktorú práve pevne zovierala nehodila.

,, To je zvláštne, keď som prišiel, nikto tu nebol. Nemyslel som si, že okrem toho, že si odporná potterova knihomoľka, si aj neviditeľná!" Založil si ruky na hruď a nevyzeral, že by sa niekam chystal. Hemiona opäť zaškrípala zubami.

,,Rob si čo chceš, ale hlavne mi daj pokoj!" Vyšplechla a nemienila sa nechať aj naďalej vytáčať. Už od prvej triedy ho neznášala a mohla pokojne povedať, že asi rovnako ako on ju. Skutočne nechápala ako niekto môže byť taký namyslený, rozmaznaný a odporný. A popravde si nemyslela, že niekto môže mať všetky tieto vlastnosti naraz. Ale on je samozrejme výnimka potvrdzujúca pravidlo.

Po približne hodine cesty si Hermiona privykla na prítomnosť nezvyčajného spolucestujúceho. Malfoy sa síce ešte pár krát pokúšal nadhodiť vhodnú tému na začatie hádky, ale ona ho úspešne odignorovala. Väčšinou tak len pozeral von z okna, alebo čítal nejaké noviny pohodené na stolíku. Hermiona bola rada, že konečne sa jej podarilo aspoň vnímať dej knihy, ktorú čítala. Odrazu ju však vyrušil zvuk novín spadnutých na zem. Hermiona pozrela na dnešný výtlačok Denného veštca pohodeného na zemi a hneď na to na spiaceho Malfoya na sedačke.

Hlavu mal opretú o vrchnú časť operadla, pričom sa mu pri pohyboch vlaku trochu hýbala. Jednu ruku mal prehodenú cez pás a druhá mu visela pozdĺž jednej vystretej nohy. Rukávy košele mal vyhrnuté po lakte a jeho vlasy sa skôr podobali hniezdu ako nejakému z jeho typických účesov. Hermiona si nemohla odpustiť úškľabok, ktorý sa zväčšoval a zväčšoval. Zrazu sa kniha nazdala byť zaujímavá. Nemohla sa na neho prestať pozerať. Vyzeral tak smiešne. Nikdy si nemyslela, že môže vyzerať tak obyčajne. Žiadne aristokratické výrazy a pózy alebo nadradené pohľady. Pripadal jej ako obyčajný mukelský študent cestujúci na internát alebo na nejakú brigádu. Pozerala na jeho veci, ktoré sa zdali byť tiež akosi obyčajné. Taška z vecami, jeden kufor, Denný veštec, sako pohodené hneď vedľa neho. Vždy, v akejkoľvek situácií v akej sa s ním v minulosti ocitla jej pripadal otravný, odporný, schopný kohokoľvek dohnať do šialenstva, proste akýkoľvek, ale skutočne nie obyčajný.

°°°°
Vlak zabrzdil. Malfoy nemohol uveriť, že zaspal. Otrávene zažmurkal očami a jeho zrak padol sa uškŕňajúcu sa Grangerovú. Hneď ako si všimla, že sa zobudil jej úškľabok zmizol a začala sa baliť. Napoly ešte spal a preto to nechal tak. Nech sa škerí na čom chce. Nejaká Grangerová mu bola skutočne ukradnutá. Nestihol sa ani postaviť a Grangerová už stála pri otvorených dverách zo všetkými svojimi vecami. Vystúpila von z kupé a chystala sa odísť. Bol rád, že tu osobu už nebude musieť dlhšie trpieť. Zrazu však zastala a strčila svoju hlavu späť do kupé.

,,A Malfoy?" Prekvapene na ňu pozeral. Čakal, že vybehne von z vlaku a zastaví sa až na svojej fakulte, čo najďalej od neho. Hodil po vej skúmavým pohľadom.

,, Dám ti radu. Skôr než vystúpiš sa radšej učeš." Na perách jej hral pobavený úsmev a Malfoy musel znova zatnúť päste, aby po nej nehodil svoj výborne opracovaný, kožený kufor.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Leann Leann | E-mail | Web | 3. ledna 2011 v 23:30 | Reagovat

Dobrá kapitola! Keď som si prečítala, že si Hermiona sadla k Malfoyovi do kupé, tak som sa strašne potešila, lebo to by bolo niečo, čo som vo veľa poviedkach nečítala (myslím, ako že by to urobila úplne dobrovoľne bez nejakého dôvodu). Ale potom som zistila, že to urobila iba pre to, že tam mala batožinu a moje nadšenie trošku spľaslo, ale aj tak si myslím, že to bolo dobré.
Tiež oceňujem, že keď zaspal, tak ho Hermiona nezačala vnímať ako nejakého sexboha. Vo veľa poviedkach sa stáva, že už v prvej kapitole si Hermiona "zrazu" uvedomí, aký je pekný a hneď sa do neho zamiluje. Keď uvidím niečo takého, tak obyčajne to už ďalej nečítam.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama