close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2.Kapitola

4. ledna 2011 v 20:43 |  The constellation of Scorpio
baner
2.Kapitola: Kto chce byť nachytaný?


Nad Rockfordom udrel blesk a hneď nato sa divoko rozpršalo. Obloha potemnela a na parapetných doskách sa začalo ozývať rytmické bubnovanie dažďových kvapiek.
Hermiona si pretrela unavenú tvár a brko, ktorým písala hodila na papier pred sebou.

"Už je toho tak akurát dosť!" zamrmlala si sama pre seba a vstala. Sedela tu už asi pol hodiny a čakala na knihy, ktoré jej mal Malfoy doniesť. Nemyslela si, že nájdenie piatich kníh by mohlo niekomu trvať viac ako pol hodiny. Dokonca aj keď ten niekto bol Malfoy. Vošla do spleti regálov a vydala sa prvou možnou cestou. Vedela, že možnosť naraziť práve na Malfoya je veľmi malá, ale pri jej ´´šťastí´´ ho do dvoch minút určite nájde. Prechádzala hore, dole,  pričom jej na cestu muselo stačiť slabé svetlo pochodní, ktoré osvetľovali tmavý priestor pred ňou.
Tiene, ktoré vrhali police s knihami sa spájali a vytvárali podivuhodné tvary, na ktoré bola Hermiona, za dlhé roky strávené štúdiom v knižnici, zvyknutá.


Hermiona zastala. Prechádzala sa tu už desať minút a zatiaľ nenarazila na nikoho. To hádam nik netrávi poobedie štúdiom v knižnici? Hermiona sa chcela práve vrátiť, keď
v šere spozorovala známy odtieň malfoyových vlasov. Chcela ho osloviť a poriadne sa na ňom vyzúriť, keď jej však odrazu všetky slová, ktoré mala pripravené, zamrzli v hlave. Nevydala ani jediný zvuk, aby dala o sebe vedieť. Len tam tak stála, s otvorenými ústami a hľadela. Jej srdce začalo prudšie byť, čo jej takmer okamžite vyrazilo dych. Malfoy divoko bozkával Pansy Parkinsonovú opretú o jeden z regálov. Jej blúzka ležala pri jeho nohách a on sa dravo venoval jej krku. Jeho ruky blúdili po celom jej tele. Na chvíľku jeho ruka spočinula na jej prsníku, stále prikrytom čiernou krajkovanou podprsenkou. Jemne ho stisol a z jej úst sa vydral priškrtený vzdych túžby. Hermiona nasucho prehltla. Odrazu sa pansyne, trasúce sa, ruky dostali ku gombíkom jeho bielej košele, ktorá o sekundu neskôr skončila rovnako ako jej blúzka. Nenásytne sa dotýkala jeho nahej hrude a nechcela sa uspokojiť s tým, čo teraz mala. Malfoy sa zatiaľ venoval jej mäkkým perám, ktoré ho tak veľmi lákali. Boli mäkké a napuchnuté, presne také aké mal rád. Jedna jeho ruka skĺzla až k jej sukni, nadvihol okraj jej karovaného lemu sukne a jemne pohladil vnútornú stranu jej stehna, načo ona reagovala pritisnutím svojich pŕs na jeho hruď. Šikovne rozopla sponu na jeho opasku a vnorila svoju ruku do jeho nohavíc.

Hermiona tam len tupo stála, zbavená všetkých myšlienok. Jej mozog ju úplne zradil, čo malo za následok celú túto situáciu. Opäť prehltla, tie vzdychy, ktoré obaja vydávali
ju hypnotizovali.
Jej gaštanové oči sledovali každý pohyb jeho rúk, každý tlak, ktorý spôsobil mal za následok ešte divokejší a hlasnejší vzdych. Jeho nahá hruď sa nepravidelne dvíhala a klesala. Vlasy mal vlhké a rozhádzané do všetkých strán, čo spôsobilo, že vyzerali o niečo tmavšie, ako v skutočnosť boli. Hermiona cítila, že niečo nie je v poriadku. Cítila niečo, čo by v každom prípade práve teraz určite cítiť nemala.
A jej tep vystrelil k astronomickým výšinám práve vtedy, keď si uvedomila, že sa pozerá do jeho búrkovo sivých očí, ktoré uprene sledujú práve ju. Lačne bozkával jej krk, pričom Pansy zo zatvorenými očami hlasno vzdychala, ale jeho lesknúce sa oči boli otvorené dokorán a pokojne sledovali
hermioninu tvár skrútenú prekvapením, keď zistila, že na ňu upiera svoj pohľad. Hermiona práve v tej chvíli získala vládu nad svojím telom a čo najrýchlejšie sa otočila, rýchlym krokom šla späť ku svojmu stolu. Prudko dýchla a uvedomenie, že práve so záujmom sledovala Malfoya a Parkinsonovú ako si to rozdávajú v knižnici, jej sebavedomie nezdvihlo. A fakt, že ju Malfoy jasne a zreteľne videl, jej spôsoboval pocit zvracania. Odrazu sa všetko začalo točiť a Hermiona vedela, že jediné, čo si v živote želá, je to, aby ho už nikdy v živote nestretla.

Vrátila sa k stolu a chvatne začala baliť všetko, čo na ňom bolo. Trasúcimi sa rukami hádzala všetko do tašky a vôbec jej neprekážalo, že všetky úlohy na ktorých usilovne pracovala budú úplne pokrčené.

"Tak Grangerová tu sú tie knihy." Ozvalo sa spoza nej a na stôl dopadlo niekoľko zväzkov kníh o súhvezdiach. Hermiona zatvorila oči a nadávala sama sebe, že ho vôbec šla hľadať. Pozbierala všetku svoju ostávajúcu odvahu a otočila sa čelom k Malfoyovi.

"Dobre."Odpovedala zatiahnutým a chrapľavým hlasom, ktorý bol výplodom posledných zvyškov odvahy, ktoré v sebe dokázala nazbierať. Jej oči sa pozerali všade inde, len nie na neho. Ale i tak stále počula jeho zvýšený tep, ktorý práve teraz bil rovnako hlučne ako kostolné zvony. Malfoy si chvatne prešiel rukou pomedzi stále vlhké vlasy, ktoré sa mu lepili na čelo, aby ich trochu urovnal. Bol naozaj veľmi strapatý, čo spôsobovalo, že jeho typický arogantný výzor už nebol taký tvrdý a neústupčivý. Hermiona pochopila, že aj Malfoy má jednu veľkú slabinu, ostatne ako všetci chlapi.

"Na dnes končíme. Ahoj." Odsekla a zrýchleným krokom opustila náramne pobaveného Malfoya, ktorý by dal čokoľvek za to, aby ešte raz mohol vidieť jej neoceniteľný výraz, keď zistila, kto za ňou stojí.


°°°°


"Hemiona, stalo sa niečo?" Ginny na ňu uprela svoje veľké oči a odložila časopis, ktorý práve teraz čítala.

"Nie, nič sa nestalo. Prečo si to myslíš?" Hermiona sa pokúsila o úsmev. Ginny na ňu krivo zazrela a posadila sa na svojej posteli.

"Ja neviem, ale skús sa pozrieť do zrkadla." Hermiona sa posadila na posteľ a pozrela na zvedavú Ginny. Ako by jej asi opísala situáciu, ktorá sa pred pár minútami udiala v knižnici? Povzdychla si.

"Vážne Ginny, som v poriadku, proste som len mala náročný deň." Zamrmlala a pozerala pred seba.

"Zdá sa mi, že ich máš akosi pričasto." Odvrkla Ginny karhavo.

"Čo mám pričasto?" Hermiona zmetene preniesla pohľad znova na svoju kamarátku.

"Tie  náročné dni...!"Zdôraznila Ginny a zamračila sa. Jej kamarátka jej robila v poslednom čase starosti.

"Miona, poriadne sa vyspi. To bude to najlepšie, čo môžeš urobiť." Hermiona len neprítomne prikývla a v podivnom druhu tranzu sa vydala rovno do svojej postele. Ginny sa vrátila ku svojmu časopisu a Hermione venovala posledný ustarostený pohľad.


°°°°


Hermiona nemohla spať. Jednoducho sa to nedalo. Musela premýšľať nad tým čo sa stalo. Vedela, že niečo podobné sa na škole deje často, ale nikdy sa nestala tomu priamym svedkom. Teraz však na vlastné oči videla niečo, čo ju rozrušilo natoľko, že dnes v noci nedokázala zaspať. Cítila sa mizerne a jej hrdosť klesla pod bod mrazu, keď prišla na to, že jediné, čo v tej chvíli, keď pozerala na Malfoya a Parkinsonovú, chcela urobiť, bola sa s ňou vymeniť. Naozaj si predstavovala jeho ruky na svojom tele. Jeho dych miešajúci sa s tým jej, jeho vzdychy, ktorými by reagoval na tie jej. Zamračila sa a prudko sa posadila. "Som naozaj až tak veľmi zúfala" zašepkala a nemohla uveriť, že jej vlastná predstavivosť ju tak ohavne zradila. Je pravda, že jej láska Ron Wesley sa zdá byť ďalej ako obvykle, čoho príčinou je Lavander Brownouvá, ale aj tak, na niečo také predsa nemôže myslieť! Nesmie! Hermiona vložila svoju zhrozenú tvár do svojich rúk a bezcieľne hľadela niekam do neznáma. Jej hrdosť bola natoľko zničená touto predstavou, že sa rozhodla, že už nikdy viac nevytiahne nos zo svojej izby. Zbabelé, ale účinné.


Desila sa tej chvíle, keď bude musieť s Malfoyom znova spolupracovať na ich projekte. Vedela si živo predstaviť jeho podpichujúce narážky a bola si skoro istá, že celú túto nešťastnú historku stihol vyrozprávať polovici hradu. Hermiona opäť zacítila, tú známu pachuť zvracania. Jej žalúdok sa stiahol a nedovolil jej normálne dýchať. Zahryzla si do pery a pokúšala sa nemyslieť na svoj zajtrajší deň. Bude to tá najväčšia potupa, akú tu doteraz zažila? Nechcela to vedieť, preto sa znova vrátila k svojmu zbabelému plánu nevytiahnuť nos z izby.


Hermiona zistila, že Slnko už dávno vyšlo a je čas vstať. Zatvárila sa kyslo, akoby za jej problém mohlo to úbohé Slnko na oblohe.
S nechuťou si uvedomila, že vyučovanie nepočká a jej dokonalý plán ,skrývať sa do konca života, jednoducho nemôže vyjsť. Ako obyčajne sa obliekla, zobrala si knihy a vyšla von z internátu. Zamierila priamo na prvú hodinu. Na jej prekvapenie, keď vošla do triedy, nič na nedialo. Žiadne rozrušené šepkanie, alebo pohľady, prípadne ironické poznámky, nič. Vydýchla si. Posadila sa na svoje zvyčajné miesto a pokúšala sa ignorovať fakt, že o dve lavice za ňou sedí Malfoy. Bohužiaľ jej snaha nebola ničomu platná a uprostred prvej hodiny jej na lavici pristál malý pokrčený papierik. Hermiona prudko vydýchla. Uprednostnila by možnosť, že by ho vôbec neotvorila, ale jej zvedavosť ju, ako obyčajne, sklamala. Pohľadom prešla po triede, všetci usilovne pracovali na úlohe, ktorú zadal profesor a dokonca sám profesor niečo zamyslene
riešil nad svojou katedrou a nevšímal si dianie v triede.


"Pansy dnes nemôže, nezaskočíš ju? D.M."


Hermiona takmer spadla zo stoličky. Vedela, že to príde, ale taktiež vedela, že na to nikdy nebude pripravená. Zožuhvala papier s jeho dokonalým písmom a bez odpovede ho hodila o dve lavice dozadu. Zovrel v nej hnev, aj keď vedela, že by sa mala skôr cítiť hrozne. Alebo, nie? Bola to jej vina, že ho šla hľadať? Bola si istá, že keby jej povedal, že sa má s niekým stretnúť, alebo niečo tomu podobné, našla by si tie prekliate knihy sama a teraz by sa nemusela hnusiť sama sebe. Vedela, že nedostatok ľudského dotyku sa na nej podpísal, ale nevedela, že to bolo s ňou až také zlé.


Znova začala písať a venovať sa úlohe, ktorú im zadal profesor, keď sa na jej lavici objavil ďalší lístok. Hermiona si ťažko povzdychla.


"V knižnici o štvrtej.

PS: môže to byť aj u rovnakej police ak chceš. "


Hermiona zobrala svoje brko a veľkými písmenami napísala pod jeho text stručnú odpoveď.


"Si IDOT!"


Opäť pokrčila papier a poslala ho späť. Na odpoveď dlho nečakala.


"Tak sa ti to predsa páči, nie?!"


Hermiona sa zhlboka nadýchla a malý papier, ktorý ležal pred ňou vhodila do svojej tašky, nemienila naň reagovať. Je pravda, že keď tam tak stála a pozerala na to čo robia, mohlo to vyzerať všelijako a sama si to pripustila, ale nikdy v živote by sa neznížila na ich úroveň. Hermionine zásady boli pobúrené tým, čo robili. V knižnici!! Nemienila sa nechať zatiahnuť to týchto zvrhlých hier, ktoré očividne praktikovali, kdekoľvek sa im zapáčilo. Zrazu sa opäť zhrozila. Uvedomenie, že vôbec skúša premýšľať nad jeho návrhom, aj keď v zápornom slova zmysle, ju donútilo k žalostnému povzdychu.

Profesor ukončil hodinu a sám sa ponáhľal nevedno kam. Hermiona si pobalila svoje veci a vybrala sa na ďalšiu hodinu, keď ju na chodbe pred učebňou zastavilo pár dobre mierených slov.

"Grangerová, trochu sa uvoľni." Zasmial sa a pristúpil k nej.

"Ale nie zas tak veľmi ako včera, prosím ťa" zašepkal, aby ho nikto nepočul.

"Hovorím to stále a dookola. Malfoy si idiot!"Odsekla chcela odísť, čo najďalej od neho. Bola však, letmým potiahnutí za rukáv, zastavená.

"Trochu sa opakuješ Grangerová." Zasyčal. Hermiona si povzdychla. Nechcela tu teraz s ním stáť, chcela ísť do triedy a pripravovať sa na hodinu. Vytrhla svoj rukáv z jeho ruky a prižmúrila oči.

"Pochop, že na tvoje odporné výmysly,
nemám čas!" zasyčala a vydala sa smerom k ďalšej učebni. Jeho kroky smerujúce za ňou ju však donútili opäť zastať.

"Presne o druhej v noci na Astronomickej veži. A, aby som nezabudol o pol hodinu v knižnici, musíme si urobiť predprípravu.." Zamrmlal a vychutnával si jej rozzúrený výraz.

"Zabudni Malfoy! Nemám tu potrebu sa stretávať o druhej v noci na Astronomickej veži s odporným, zvrhlým hlupákom ako si ty! Robiť predprípravu, takže takto to teraz voláte?! Si mi odporný!!"Hermiona čakala jeho prudkú reakciu, pár nadávok alebo výbuch zlosti, ale jediné, čoho sa dočkala bol úškrn.

"A potom, že kto z nás dvoch stále myslí na sex..." Hemriona sa zamračila. O čom to vlastne hovorí? "... ,náš projekt Grangerová. Dnes v noci, sa koná ďalší posun severnej časti súhvezdia."Hermiona ťažko prehltla, úplne na to zabudla. Momentálne si pripadala ako naozaj veľký idiot. Malfoy sa s chuti zasmial nad jej neoceniteľným výrazom šoku v tvári.

"Neboj sa, ja mám dostatok známostí na to, aby som sa nemusel zaujímať o poterové humusáčky so strašnými vlasmi." Zasmial sa a bez slova ju obišiel. Hermionine oči sa zaleskli, pod náporom jeho trefných slov. Ale hneď na to získali svoj zamatový lesk späť.

Ak vám niekto povie, aj keď ten niekto je odporný, oplzlý Malfoy, že ste strašná a nestojíte ani za pohľad, bolí to. Hermiona je tiež dievča a nech je to akokoľvek šialené aj ona sa chce páčiť, chce byť chcená a jeho slová ju len utvrdili v tom, že nie je. Hermiona to jednoducho prekusla, rovnako ako všetky jeho odporné narážky za posledné roky.
Pointa však bola v tom, že on si ani len nevedel predstaviť ako veľa námahy ju stálo, to len tak hodiť za hlavu. Všetko to bolo a je smiešne. Malfoy je ten typ človeka s ktorým nechce mať Hermiona nič spoločné, ale jeho slová sa jej dotknú rovnako ako slová hocikoho iného.
Niečo takéto však vedela len Hermiona a nedovolila nikomu, aby si to tiež všimol.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alishka Alishka | 6. února 2011 v 12:21 | Reagovat

no tak hezky zavre pusu :D tak to bylo husty , draco samozrejmne nezklamal a hermiona chudak :D dalsi povidka od ktere se asi neodtrhnu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama