close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

3.Kapitola

4. ledna 2011 v 20:48 |  The constellation of Scorpio
baner
3.Kapitola: Vážne len jedno ALE?


Hermiona kráčala rovno ku stolu, kde sedel Malfoy. Pre Hermionu to bolo milé prekvapenie, keďže na neho nemusela hodinu čakať. Tento krát však pre zmenu meškala ona, takže je len jednoducho možné, že on meškal kratšiu dobu ako ona. Bola totiž zdržaná veľmi dlhou a intenzívnou hádkou s Ronom, ktorá ako obyčajne k ničomu neviedla. Naozaj si nevedel uvedomiť ako veľmi jej svojím správaním ubližuje?? Áno, Hermiona je silná, samostatná, všetko dokáže zvládnuť sama. Nestojí o podporu, nepotrebuje ju, pretože je dosť silná aj bez nej. Ale je veľmi podstatné podotknúť, že aj ona je len človek. A k tomu dievča!! Možno to tak nevyzerá, ale aj ona má city, ktoré raz za čas túžia po pohladení, bozku. Jej oči potemneli, ešte nedostala ani svoj prvý bozk! Túžila po ňom odmalička. Keď bola malá predstavovala si princa, ktorý ju zachráni pred nejakou hroznou príšerou a jeho bozk ju oslobodí. Prvý bozk, bol jedna z mála vecí, ktoré Hermiona pokladala vo svojom živote za skutočne magické, magické bez prútika a kúziel, naozaj magické. A presne taký bozk chcela. Magický, taký magický ako len prvý bozk môže byť. Pripadala si nanajvýš zúfalo. Vo svojom veku mala uvažovať nad prvým milovaním sa, nie nad prvým bozkom.



Hermione pri spomienke na ich hádku opäť zovrelo hrdlo. Jeho slová ťali priamo do živého, hoci to cez jej tvrdú škrupinu nemohol vidieť. Tie rany krvácali a ona si pripadala, že kričí na okraji chodníka, prosí, plače a vzlyká a nikto sa neobťažuje otočiť hlavou. Presne tak úboho sa cítila, kedykoľvek sa hádali, kedykoľvek, čo v poslednom čase znamenalo stále.


,,Meškáš!" Odsekol Malfoy miesto pozdravu. Hermiona sa posadila na voľnu stoličku a vyložila na stôl svoje poznámky. Pracovala na nich celý večer, keďže vôbec nemohla spať. Ten nevymazateľný obraz Malfoya a Parkinsonovej sa jej vryl pred oči a kedykoľvek ich zavrela opäť videla tú strašnú situáciu v knižnici.


,,Aj tebe ahoj." odsekla mu na oplátku. On len znudene pretočil očami a ignoroval jej uštipačný podtón hlasu. Sama sebe sa čudovala ako jednoducho sa s ním dá rozprávať, napriek tomu, že ho videla v takej intímnej situácií. Normálne by bola červená od ucha k uchu, ale to jeho neustále provokovanie sa zdalo byť ešte nepríjemnejšie ako samotný trápny incident. Ironický tón na neho platil vždy, takže jediné, čo bolo nutné, bolo si ho udržať. Typická hermionina obrana voči jeho arogantnej osobnosti.


,,Načrtla som poznámky, ktoré by nám pri sledovaní posunov mohli pomôcť."Hermiona sa začala prehrabovať v papieroch a keď našla tie, ktoré hľadala jej výraz sa trochu uvoľnil. ,,Tieto sú tvoje." Podávala mu niekoľko zapísaných listov. Malfoy si ju premeral pohľadom.

,, Grangerová, ty mi dávaš dobrovoľne svoje poznámky?! Až tak veľmi si ma chceš získať?!" zasyčal. Jeho tón nebol ani tak veľmi naštvaný, ako prekvapený. Myslel si, že na ňu bude musieť vyvinúť nátlak, aby spravila všetku jeho prácu za neho, ale očividne, to robí sama a bez nátlaku. V duchu sa zasmial, musel na ňu urobiť naposledy v knižnici, taký veľký dojem, že urobí všetko pre to, aby ho mohla mať aj ona. Och, odporné! Pri predstave Grangerovej lezúcej po jeho nahom tele mu prišlo nevoľno.

,,Nefandi si. Nemienim riskovať a použiť tvoje úbohé poznámky, ktoré podľa všetkého ešte ani neexistujú. Toto je spoločná práca, teda sa hodnotí práca všetkých účastníkov a z toho sa vyprofiluje priemerná známka, naozaj nechcem, aby došlo k tomu, že profesor zistí, ako veľkou zaostalosťou to trpíš a tvoju známku priráta k tej mojej. Myslím si, že aj keby som urobila projekt na výbornú nemala by som lepšiu známku ako nedostatočnú..." monotónny hlas, ktorým Hermiona hovorila prerušilo zakašlanie.

,,Príliš veľa informácií, Grangerová!" Lakťami sa oprel o kraj stola a sledoval jej zanietenie do práce. Pokožka medzi jeho obočím sa pomaly pokrčila a na dôkaz meniacej sa nálady sa mu z hrdla vydralo zavrčanie. Naozaj ho práve urazila a v podstate nazvala hlupákom??
,,Tá tvoja neuveriteľná ignorácia ku okoliu je impozantná." Hermiona zodvihla zrak ku jeho zamračenej tvári.
,,Od osoby ako si ty ma niečo takéto uraziť nemôže!" odsekla a začala opisovať jeden text z akejsi starej zaprášenej knihy.

,,Samozrejme, že nie, tá jedinečná Grangerová, ktorá vyniká vo všetkom, čo si my úbohí čarodejníci ani nedokážeme predstaviť, nemá chybu. Jej dokonalosť je nenarušiteľná. Držme sa pravidla: Čo povie Grangerová, to urobíme, pretože inak by dostala hysterický záchvat a zbúrala polovicu školy." Malfoy sa oprel o operadlo a založil si ruky na hrudi, tá irónia, ktorú vo svojich slovách použil ju prinútila opäť zodvihnúť hlavu od kníh.

,,Možno to bude pre teba rana, ale ja vo svojom voľnom čase
nerozmýšľam o tvojich teóriách, o ktorých si ty myslíš, že sú tak veľmi nedocenené!" Neznášala ten jeho úškrn a výraz, ´Nech povieš čokoľvek, stále budeš hlúpa hus.´

,,Rozhodne si mala skončiť tým JA NEROZMÝŠĽAM." zasmial sa vlastnému vtipu. Vedel, že Grangerová je naozaj múdra, niekedy až príliš, to ho dovádzalo do šialenstva. Všetko viem a všade som bola. Možnože mala v hlave všetky dátumy, všetky prísady do elixírov, možnože vedela citovať z ktorejkoľvek knihy celé vety, ale o bežnom živote nemala, ani páru. Zdalo sa, že žije vo svojom malom svete a je tam šťastná. Malfoy sa uškrnul. ,, A to musíme napraviť." pomyslel si.

,,Naozaj si tak povrchná?!" jeho hlas ja v jej hlase ozval ešte niekoľko krát. Mohla pokojne uznať, že jeho slovám snáď nikdy nerozumela. Ak je ona povrchná, tak čo sú potom všetci ostatný?!

,,Ja, že som povrchná?! Robíš si zo mňa srandu?" Hermiona nemohla uveriť vlastným ušiam.

,,Nesúdiš hádam každého človeka podľa prvého dojmu?!" opýtal sa ostro.

,,Pre tvoju informáciu nesúdim! Nikdy som to nerobila, nerobím a nikdy ani neurobím..!!" Hermiona položila pero na stôl a rozhodovala sa, či práve teraz nie je najlepšia chvíľa odísť. Jeho uštipačné poznámky jej začali vadiť natoľko, že sa prestávala ovládať. Nechápala to, ako si o nej môže myslieť, že je povrchná?!

,,Ach, Grangerová, tie tvoje zásady. A čo ja? Hm? Neodsúdila si ma priskoro?! Myslíš si, že všetko vieš a všade si bola, ale nie si náhodou rovnako prízemná a povrchná ako ktokoľvek, koho svojou neoblomnou genialitou odsudzuješ?!!" Jej hnedé oči potemneli. Neverila, že sa jej to práve spýtal. Po dlhých rokoch nadávok, ponižovania a neustáleho provokovania sa jej opýta, či ho náhodou neodsúdila priskoro?!! Prudko sa postavila a začala hádzať všetky svoje veci do svojej tašky.

,,Čo je! Utekáš pred pravdou?!!" jeho oči sa vrývali do tých jej.

,,Si naivný, ak si myslíš, že ďalej budem počúvať tvoje úbohé výmysly. Si človek, ktorý nemá hrdosť, nemá zábrany pred ničím, myslíš si, že máš moc, alebo čo! Ale poviem ti novinku, jediné, čo ťa robí znesiteľným pre tvojich kamarátov a jediné, čo na tebe priťahuje tú hlúpu hus Parkinsonovú sú prachy, ktoré vlastne tebe ani nepatria. Všetko, čo máš je zásluha tvojho odporného otca!! Takže sa viac neopovažuj moralizovať nad vecami, do ktorých ťa nič nie je!" Prehodila si svoju tašku cez plece a otočila sa k odchodu. Malfoy sa postavil tiež. Žily na jeho krku živo pulzovali a jeho tvári chýbal typický úškrn.

,,Kam ideš! Poď sem!!!" kričal a bol snáď pripravený ju na mieste prekliať. Ona však šla pokojne ďalej. Niekoľko ľudí v knižnici napäto sledovalo, čo sa bude diať ďalej. Očividne ich to fascinovalo viac, ako príprava na vyučovanie.

Malfoy sa zrútil na späť na stoličku. Toto jej nedaruje! Nemal v úmysle to dotiahnuť až tak ďaleko a v podstate neprovokoval viac ako zvyčajne, tak čo spôsobilo jej divokú reakciu?!
Malfoy sa zamračil. Svojimi slovami mu len viac potvrdila jeho zistenie, že Hermiona Grangerová je prvotriedne povrchná. Samozrejme, že ju nezaujímalo, čo sa jej tu snaží povedať, dokonca si bol istý, že sa nad tým ani poriadne nezamyslela. Horko sa usmial, ďalší človek, ktorý
si o ňom myslí to čo všetci ostatný. Jeho hnev pulzoval každou časťou jeho tela. Bola rovnaká ako všetci ostatný, ak nie horšia. A to si myslel, že tak inteligentná osoba bude odolná voči povrchnosti. Omyl. Ani sa nepozastavila nad tým, či sa pod prvým významom jeho slov nenachádza ešte väčší význam. Znova tu boli tie otrepané reči o jeho otcovi, ktoré za svoj život počul nespočetne krát, recitovala to od slova do slova, tie isté povrchné keci, ktoré tak dobre poznal. Slová sa z nej sypali svetelnou rýchlosťou. Neznášal ju!
Nie ako humusáčku, ale ako osobnosť, ktorá v ňom vidí, len to čo chce vidieť. Je pravda, že jeho chovanie je ohyzdné a polovicu sveta nenávidí, ale... Áno, jedno veľké ALE, na ktoré ešte nikto neprišiel, nikto si ho neráčil všimnúť, vedel o ňom len on sám a preto ho musel chrániť čo najlepšie...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alishka Alishka | 6. února 2011 v 12:26 | Reagovat

:D vazne supeeer

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama