close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

4. kapitola

5. ledna 2011 v 16:09 |  The constellation of Scorpio
baner
4. Kapitola: Prvý bozk, ktorý bol úplne iný ako mal byť...

"Páni, už som sa zľakol, že by si mohla meškať."Zasmial sa ironicky Malfoy, len čo Hermiona vošla na Astronomickú vežu.

"Stále milý a pozorný, že Malfoy?" Hermiona si zložila všetky svoje veci na stôl a zaujala obranný postoj, voči Malfoyovi, opretému o kovové zábradlie.

"Stále rovnaká špinavá humusáčka, že Grangerová?" odpovedal podobným tónom ako ona. Hemriona sa najskôr trochu zarazila, už dlho nepoužil to slovo na H. Ale teraz je to tu znova. Hermiona si založila svoje ruky na hruď a venovala mu jeden zo svojich ľadovo ľahostajných pohľadov. Po pár minútach napätého ticha obrátila svoje oči dohora a začala si listovať vo svojich pred pripravených poznámkach.

"Vieš Grangerová, jedna vec ma už dlhšie trápi..."Hermiona mu venovala ďalší ľahostajný pohľad, čím mu dala najavo, že ju jeho problémy zaujímajú asi rovnako ako Rona učenie "...Tá tvoja zasratá povrchnosť Grangerová, lezie mi na nervy! "zasyčal, keď ho Hemriona aj naďalej spoľahlivo ignorovala. Hermiona ho spražila pohľadom a oprela sa o stôl za sebou, čím dala najavo, že v nej rozhodne nezavládol žiadny strach.

"Aha, a čo by si prial milord Malfoy, aby som s tým urobila?" zasmiala sa a vložila do svojho tónu hlasu dávku irónie. Nemienila sa nechať znova vyprovokovať. Určite by začal s tou istou rozprávkou ako v knižnici. "Accio, prútik!" zasyčal.
Malfoy sa zamračil a pristúpil k nej natoľko, aby ju mohol chytiť za obidve ruky.

"Čo robíš!" zasyčala na neho a snažila sa mu vytrhnúť, on však svoj stisk umocnil. Hermiona sa zastavila a venovala mu znudený pohľad.

"Dávam ti odpoveď na tvoju otázku." zahúdol sladko a uväznil jej telo medzi to svoje a masívny dubový stôl.
"Ak si myslíš, že sa ťa bojím, si na veľkom omyle." Odsekla a znova sa pokúsila vyslobodiť z jeho železného zovretia. Jej tvár sčervenala, keby mala voľné ruky, už dávno by vytiahla prútik, ktorý však samozrejme nemala, pretože jej ho zobral. Hermiona by sa nad svojím uvažovaním aj zasmiala, keby odrazu necítila pálivú bolesť na oboch zápästiach. Prehltla horkú slinu a nenávistne na neho hľadela, slová, ktoré ešte pred malou chvíľou vyriekla sa už nezdali byť tak neoblomne pravdivé. Cítila nervozitu z jeho nepredvídateľného správania. Ale predsa by jej neublížil?! Síce ju každodenne častuje urážkami a hnusnými nadávkami, podpichuje ju a provokuje na každom kroku, ale predsa by tu na Rockforde nepoužil jednu zo zakázaných kliadieb? Však, nie?!

"Mali by sme pracovať na projekte..." zamrmlala a jej oči žiarili čistou nenávisťou, Malfoy sa pobavene zasmial nad jej viditeľnou nervozitou.

"Mám to brať ako prosbu, aby som ťa pustil?" Vyhŕkol sladko. Hermiona sa mu opäť pokúsila vytrhnúť a on sa len znova pobavene zasmial, nad jej úbohou snahou niečo dosiahnuť.

"Prosbu??!" Vyhŕkla Hermiona rýchlo. "Zabudni, to ma tu môžeš radšej hneď zaškrtiť! " Odsekla a jeho pery sa skrútili do ďalšieho pobaveného úškrnu. Keď Hermiona počula nahlas, to čo povedala, musela si priznať, že to neznelo až tak skvele ako tomu bolo v jej hlave. Znelo to skôr poriadne hlúpo. Nemienila ho provokovať, ale jej ústa si robili, čo chceli. Jednoducho sa nedokázala ovládať. Hermiona začala znova bojovať. Trhala rukami zo strany na stranu a jej oči zahoreli chuťou bojovať.

"Máš to zbytočné.." zasyčal trhane, keď sa ju pokúšal udržať "..aj tak tým nič nedosiahneš." Hermiona na chvíľu ustala
v boji a ocenila ho ďalším znudeným pohľadom. "Tak ma jednoducho pusti a problém bude vyriešený." Znova sa zasmial, ale Hermione sa jej slová až také vtipné nezdali. Znova začala
bojovať, ale v tom v jej hlave skrsol skvelý nápad. Jej koleno vyletelo vysoko k jeho rozkroku. A Malfoy zaklial nadávkou, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani starý opilec v krčme. Chytil sa za boľavé miesto, ale o sekundu neskôr prepichol Hermionu svojimi zúrivými očami a zaťal svoje čeľuste.

"Špina jedna malá!" Zareval, ale to sa už Hermiona rútila dole po schodoch. Mohla zreteľne počuť jeho zúrivé kroky len kúsok za sebou. Nemienila sa ani len otočiť, vedela, že tento krát to poriadne prehnala. Zišla až dole na chodbu, kde však nebola ani živá duša. Všetci spali, predsa o druhej ráno, je to celkom normálne. Bežala prvou chodbou, kamkoľvek. Nebolo dôležité kam bežala, ale to, aby ju nechytil. Jeho kroky sa však začali nebezpečne približovať a roky metlobalového tréningu mu dávali prevahu. Hermionin náskok sa zmenšil na minimum. Dobehla až na križovatku chodieb. Očami nerozhodne tikala po každej ceste k úniku, ale žiadna sa nezdala dostatočne istá. Jej zásoba vzduchu bola už dávno preč a sama sebe sa čudovala, že bez dostatku kyslíka dokáže vôbec premýšľať. Pud sebazáchovy sa prejavil naplno.
Hermiona však pohľadom spočinula na jedných drevených dverách. Obzrela sa a počula blížiace sa kroky. Ďalej však už nepremýšľala a rýchlo vbehla do miestnosti, ktorá bola podľa všetkého stará učebňa. Oprela sa o stenu hneď vedľa dverí a divoko dýchala. Snažila sa zostať, čo najviac potichu, aby ju nepočul. Počula, ako sa jeho kroky zastavili na rovnakom mieste, ako tie jej pred pár sekundami. Určite sa nevedel rozhodnúť, ktorou cestu by sa mal vydať. Dúfala, že ho nenapadne rovnaké riešenie ako ju. Hermiona
privrela oči úľavou, keď začula ako sa jeho kroky začali vzďaľovať. Konečne si vydýchla a strela pot z čela. Toto bolo len o vlások.

Dvere na učebni sa však rozleteli a Hermiona sa trhnutím odlepila od steny. Stála zoči voči smejúcemu sa Malfoyovi.

"Vážne si si myslela, že som až taký hlúpy?" Hermiona sa pre svoje vlastné dobro rozhodla neodpovedať. Cúvla niekoľko krokov dozadu a z bezpečnej vzdialenosti zaujala obranný postoj. On zatiaľ zamkol dvere, čo Hermiona sledovala s vydeseným výrazov v tvári. Zatiaľ sa to nevyvíjalo dobre.

"Tak čo chceš!" Zasyčala, keď sa vybral pomalým krokom smerom k nej. Hermiona začala cúvať, aby sa priestor medzi nimi nezmenšil. Jeho odpoveďou bolo len desivé mlčanie. Na chvíľu sa pokúšala zamyslieť nad tým, kedy sa to takto pokašľalo, ale rozhodla sa radšej zaoberať vysokým blonďatým slizolínčanom, ktorý práve teraz mal jej prútik a nebezpečne sa k nej približoval. Hermiona narazila na stenu
a na chvíľu sa čudovala, čo tam tá biela murovaná a nepotrebná vec robí.

"Malfoy!" Skríkla, keď sa k nej aj naďalej približoval. Zrazu však zmenil smer svojich krokov, posadil sa na jednom zo študentských stolov a zasmial sa.

"Tak čo Grangerová, máš strach?" Položil úplne bezvýznamnú otázku. Hermiona sa úplne triasla a jej skrehnuté telo sa ani nepohlo, zato jej dych bol nezvyčajne rýchly. Ťažko prehltla.

"Nie!" odpovedala rázne, ale vyslúžila si len ďalší pobavený úškrn. "Tak to by sme s tým mali niečo urobiť?!" zašepkal sladko a jeho oči sa nebezpečne zaleskli. Hádam ju tu nechce prekliať. Veď v podstate nič také hrozné neurobila. Možno ho pár krát nazvala idiotom a možno ho raz poriadne udrela do rozkroku, ale to je asi tak všetko. Nemôže byť až taký naštvaný!

"Toľko neobmedzených možností, čo by som s tebou mohol urobiť..." Skonštatoval skôr sám pre seba, ale Hermionine dýchanie sa pri jeho slovách pár krát zaseklo. Svoje ľadové prsty už takmer necítila, o to intenzívnejšie však cítila svoje srdce, ktoré jej takmer vyskočilo z hrude, keď sa postavil a šiel opäť smerom k nej.

"Myslím si, že to najlepšie, čo sa dá urobiť s takou odporne hrdou humusáckou špinou, ako si ty, je zbaviť ju jej hrdosti. " Jej oči sa zaleskli. Hermiona sa však spamätala a rýchlym krokom prešla na opačnú stranu
miestnosti, kde sa znova pritlačila o studenú stenu. Malfoy sa zasmial.

"Vážne si myslíš, že mi utečieš? Pozri sa, stačí jediné kúzlo a budeš úplne znehybnená, takže, čo keby sme sa ušetrili dlhých úvodov a šli rovno na vec?" zahúdol vševediaco. Hermiona si obzrela miestnosť a hľadala čokoľvek, čím by sa mohla brániť, na jej prekvapenie sa nezdalo nič účinné proti vysokému človeku, ktorý sa k nej práve približoval. Stará učebňa poskytovala len pár starých stolov a stôl na katedre, ktorý bol pokrytý vrstvou prachu, všade naokolo boli však len holé steny, ktoré Hermionine šance k úteku tlačili ku dnu. Pristúpil až k nej a Hermiona ho svojimi rukami udrela do hrude tak silno, že takmer spadol na zem, využila jeho chvíľkovú dezorientáciu a prebehla ku jediným dverám v tejto miestnosti. Ťahala za kľučku tak silno ako len mohla, aj keď dobre vedela, že je to úplne márne. Malfoy sa zatiaľ postavil a jeho ruky sa triasli hnevom. Videla ako žili na jeho krku pulzovali a dodávali do jeho mozgu čoraz viac krvi. Toto určite nebolo dobré.
Hermiona sa v jednej chvíli ocitla pritlačená o dubové dvere, ktoré sa pod náporom jej tela trochu prehli. ,,Naozaj nepoznáš svoje miesto?" zasyčal a Hermiona ho sledovala
svojimi   roztvorenými očami. ,,Čo si myslíš, že ti odpoviem?" odsekla a jej pohľad potemnel. ,,Myslíš si, že pár sprostých slov ma prinúti, aby som začala uctievať tvoje zvrátené hodnoty?! Udrieš ma? Dokážeš si, že si len ďalšie odporné prasa z rodiny Malfoyovcov?" Jeho päsť udrela o dvere len niekoľko centimetrov
od jej hlavy. ,,Si syn svojho otca, rovnaký úbožiak ako je on." Posledné slová vypľula so zadržiavaným
odporom. Hermiona cítila ako ho triaslo jeho dych sa zrýchlil a bola si istá, že ho ešte nikdy nevidela takto sa ovládnuť. Za normálnych okolností by ležala na zemi v kŕči vyslatej kliatby, ale jeho skrehnuté telo sa ešte viac
pritlačilo na to jej. Hnev, ktorý sálal z jeho tela ju pálil po celom tele a jeho samotná prítomnosť ju desila natoľko, že premýšľanie sa stalo cennosťou, ktorú úplne stratila.

Priblížil svoje suché pery k jej uchu. ,,Vzrušuješ ma tou svojou prekliatou nepoddajnosťou." Jeho slová pripomínali šepot listov v lese, keď zafúka slabý vetrík. Hermiona neverila sama sebe, že počula to čo počula. Odvrátila svoj pohľad od neho. Nedokázala sa na neho pozerať. Chcela niečo povedať, alebo urobiť, ale jeho intenzívna prítomnosť, to ako dýchal, dotyk jeho tela jej spôsoboval, že si pripadala, akoby cudzia na tejto planéte. Nerozumela žiadnemu z jazykov, nikoho nepoznala. Odrazu si nevedela spomenúť aký deň vôbec je. Jeho oči ju však uprene pozorovali. Každé nervózne oliznutie pier mu spôsobovalo radosť. Nech robila čokoľvek, nech hovorila čokoľvek, on aj tak veľmi dobre vedel, že na ňu pôsobí. Jej panika, ktorú sa pokúšala ukryť bola evidentná, odmietala si to však priznať. Perami ju pobozkal na tie jej. Ľahký, letmý bozk, ktorý bol skôr akési pohladenie ako ozajstný bozk. Vôbec neprotestovala, jej šok bol nakoľko impozantný, že dokázala vnímať len teplo, ktoré odovzdali jeho pery tým jej. Znova ju pobozkal, jej ruky sa skrútili na jeho hrudi v nezradnom pokuse, vymaniť sa z pod jeho kontroly. Svojimi perami hladil len jej spodnú peru, ktorej sa venoval naplno. Láskal ju a nedovolil, aby mala možnosť k úniku. Malými krúživými pohybmi prešiel k hornej pere, ktorej sa venoval len chvíľku, pretože
už viac neodkladal potrebu vniknutia do jej úst. Hral sa z jej jazykom, ktorý nekládol odpor. Hermiona svojimi rukami bezradne búšila do jeho hrude, žiadny výsledok to však neprinieslo. Odrazu prerušil bozk a sladko sa na ňu usmial. V jej očiach sa leskli slzy, ktoré sa čoskoro chystali pretiecť.

,,Prvý bozk Grangerová?" zahúdol sladko. Jeho oči svietili spokojnosťou, ale Hermionine
sebavedomie sa váľalo niekde na zemi. Nedokázala s ním bojovať, bolo by to márne a zbytočné. Zhlboka sa nadýchla, aby nedovolila slzám vytiecť von. Mal pravdu. Toto bol jej prvý bozk, ktorý mal byť s milovanou osobou na nejakom špeciálnom mieste, mal byť kúzelný a neopakovateľný. Po tom bozku by mala cítiť šťastie a potrebu toho druhého. Túžila, aby to bolo po prvý krát s Ronom, bola to jej tajná túžba, ktorá sa už nikdy nesplní.

Sám pre seba sa zasmial. Dosiahol, čo chcel. Jej odporná povaha je na chvíľu umlčaná. Nemohol uveriť, že sa ešte nikdy nebozkávala, popravde si to ani nemyslel, ale keď cítil ako opatrne na neho reaguje a ako veľmi sa pripravuje na každý jeho dotyk, nebolo pochýb, že práve teraz sa stal jej prvým. Aspoň, čo sa týka bozkov. Znova odvrátila svoju tvár. Hanbila sa, tak veľmi sa hanbila. Pred ním, sama pred sebou. Nemala ho nechať zistiť, ako veľmi pre ňu prvý bozk znamená, ale jeho telo bolo stále natlačené na to jej a žiadna cesta k úniku sa nečrtala.
,,Takže, ak si teraz spokojný, teraz ma pusti!" Zavrčala podráždene. Po vyslovení týchto slov si cenila samu seba menej ako nejakú smeť na zemi. Jej dych však uviazol v ďalšom bozku. Nástojčivom a dôraznom bozku, ktorý spôsobil, že sa rukami zaprela do jeho hrude, len aby sa od neho dostala, čo najďalej. Udierala ho a kmásala za látku hábitu natoľko, až ju prinútil zdvihnúť ruky nad hlavu. Držal ich vo svojich nepoddajných rukách a nedovolil im vykĺznuť. Z hrdla jej vyliezol vzdych, ktorý bol pozostatok akejsi prosby, ktorú chcela Hermiona vyrieknuť. Malfoy sa opäť odvrátil a s odporom pozeral na jej mokrú tvár. Plakala. Jej slzy nezastaviteľne tiekli po jej tvári. Cítil, že aj jeho líca sú mokré. Mokré z jej slaných odporných sĺz. Odstúpil od nej a rukou si utrel svoje ústa.

,,Si naozaj odporná!" Zasyčal, keď sa snažil si z tváre utrieť jej slzy, tváril sa pritom, akoby to bola nejaká vysoko toxická látka. Hermiona na neho hľadela, nerozhodnutá, čo robiť. Naozaj chcela po svojom druhom bozku v živote počuť, že je odporná? Vedela, že je to Malfoy, ale nemyslela si, že by mohol byť až taký odporný.

,,Pusti ma!" zašepkala a čakala, kedy vytiahne prútik a urobí tak ako mu nakázala. On sa však posadil sa jednu z lavíc a študoval jej uslzenú tvár so sčervenanými perami. On jej poskytol tú možnosť, mať prvý bozk, ktorý bude pravdepodobne jej prvým aj posledným v živote, pretože pochyboval, že by sa na svete našiel chlap, ktorý by ju chcel a ona sa rozplače. Jeho plán vyšiel dokonale. Ponížil ju a pritom ho to nestálo ani nejakú extra námahu. Ale jednoducho nechápal prečo plače. Skôr si myslel, že so sebou bude trhať na každú stranu, kusať, prípadne kopať do rozkrokov. Pri spomienke na jej ukážkový kop v Astronomickej veži mu prišlo nevoľno.
,,Prečo reveš!" zasyčal ostro. Hermiona mu venovala jeden dobre mierený ironický pohľad. Panika, bezmocnosť a odpor sa odrazu zmenili na hnev.
,,Prečo revem? Neviem, možnože som svoj prvý bozk nečakala od niekoho, koho nenávidím zo všetkých ľudí na svete najviac!"Na konci svojho monológu začala kričať. Draco sa zasmial tým svojím typickým smiechom.

,,Takže predsa, to bol tvoj prvý bozk, začínal som sa obávať, že sa takto otrasne bozkávaš bežne." okomentoval uštipačne. Hermiona zovrela svoje pery do tenkej prísnej čiary. Toto naozaj nechcela počuť.

,,Si hnusný a odporný!" bezradnosť v jej hlase bola bezpečne rozpoznateľná. Malfoy si založil ruky na hrudi. Jeho typický postoj.

,,Nerob zo seba neviniatko Grangerová! Myslíš si, že som nevidel ako si sa pozerala, keď si nás s Pansy videla v knižnici? Chcela si to a stavím sa, že si toho chcela ešte o dosť viac."
Jeho slová ju zasiahli, ale nedala to na sebe znať. Strela si z tváre posledné slzy a pristúpila k nemu o krok bližšie.

,,Takže, keď si taký vynikajúci odborník na to, čo niekto chce, alebo nechce... Povieš mi, kam sa vytratila tá tvoja fóbia z humusáčok? Alebo bežne bozkávaš dievčatá na chodbe?" založila si ruky v bok a Malfoy mal pocit, že padne smiechom.

,,Odhalila si ma, máš pravdu.." zodvihol obe ruky v obrannom geste ,,..zväčša oni bozkávajú mňa." zaškeril sa nad jej zarazeným výrazom, ktorý sa pozvoľne prehupol do zúrivej masky.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vz-thoroughbred vz-thoroughbred | 5. ledna 2011 v 16:12 | Reagovat

Ahoj,
vím že teď si nejspíš říkáš: ,,Další blbka co škemrá o hlasy". Ale prosím, nepřestávej číst.
Je mím velkým snem vyhrát se svým, ač virtuálním koněm závod ve kterém s ním jedu. Pro spoustu lidí (možná mezi ně patříš i ty, což ti nezazlévám) je něco jako virtuální závod jen hloupou triviální záležitostí. Pro mě ovšem znamená splnění snu. Mého jediného opravdu dosažitelného cíle. Jediné co po tobě žádám je kliknout zde → http://vz-thoroughbred.blog.cz/1101/jersey-shore-breeder-s-cup-p-hlasovani na Summer Bird + 0Tekvila0. Jediné kliknutí které ti nezabere ani minutu, ano, tím mi pomůžeš víc než si myslíš a i když tě třeba vůbec neznám, pomohl/a jsi mi. Děkuji ti ať jsi kdokoliv... nezapomenu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama